15.02.2010 15:42
Modelom vám môže byť nie tučný a nie príliš starý muž s oholenou tvárou.
Začnite kreslenie od všeobecnej stavby hlavy tak, ako je to popísané v prvom článku. Nasledujúca etapa spočíva v ďalšom spresnení stavby tváre vcelku, i jednotlivých jej častí oddelene. Pozrite sa na model pozorne a zdôraznite v kresbe vypuklosť čela, ktoré má celý rad hrboľov a malých priehlbín(čelné oblúky, obrvné oblúky, sluchové čiary), preskúmajte dôkladne tvar brady, líc, tvar očí, obočia, perí, nosa. Každú časť tváre treba vypracovať spolu s priliehajúcimi k nej časťami; teda oči zároveň s tvarom očných jamiek, ktoré zasa súvisia s čelom, nosom, lícnymi kosťami. Aby ste sa lepšie oboznámili s tvarom očí, nosa, úst, ucha, prizrite sa im zblízka z rôznych zorných uhlov (spredu, zboku). Presvedčíte sa, že oči nemôžete nakresliť v plochom podlhovastom tvare, ale že musíte znázorniť vypuklosť očnej gule, hrúbku spodnej a vrchnej mihalnice. Všimnite si, že vonkajší kútik oka, obrátený k spánku, je ostrejší, ako vnútorný, obrátený k nosu. Všimnite si tu prechod vrchnej a spodnej mihalnice do slzného vačku. Požiadajte model, aby pomaly otváral a zatváral oči, aby ste lepšie spoznali, aký je tvar mihalníc.
Nos pozostáva akoby zo štyroch hrán – z dvoch bokových, idúcich šikmo k lícam, z jednej prednej a z jednej spodnej s nozdrami. Nezakresľujúc predbežne nozdry, naznačte ľahkým tieňovaním všetky štyri plochy nosa. Keď začnete pracovať na nozdrách, všimnite si, že to nie sú jednoduché čierne bodky, ale zložitý tvar, formovaný bočnými krídlami nosa. Pery nie sú jednoduchá zvlnená línia, ale majú zložitý povrch s jemnými hrbolčekmi a priehlbinkami atď.
Pri vypracúvaní každej osobitnej časti tváre sa musíte stále usilovať, aby ste zachovali všeobecnú štruktúru hlavy. Zvýraznite, že oči, nos a ústa sa nachádzajú na ploche, obrátenej k vám, a uši na bočných plochách, vzďaľujúcich sa od vás do hĺbky, že predná časť čela a nos vyčnievajú viacej, ako povrch hornej a dolnej čelusti, že oči sú umiestnené v lebečných jamkách a pery na miernej vypukline. Toto dosiahnete na svojej kresbe vtedy, keď si pozorne všimnete, ako je rozložené svetlo a polotieň na plochách tváre vzhľadom na ten alebo onen tvar. Zoznamujúc sa s tvarmi hlavy, snažte sa poprezerať si ju v rôznych polohách. Požiadajte model, aby pomaly skláňal hlavu na prsia a pozorujte, ako sa postupne menia tvary jeho tváre; ako sa skracuje nos, brada, ako sa skrývajú oči za vypuklinou čela, ako vyčnievajúci nos zakrýva ústa atď.; pritom vidíte vždy väčšiu časť temena a zátylia. Hrdlo vôbec neuvidíte. V tvárovej časti je čiara horného okraja očníc, čiara nosa a úst teraz mierne zakrivená: tým viac, čím nižšie sa bude hlava skláňať. Keď je však hlava naklonená dozadu, čelo sa značne skracuje,
temeno vôbec nevidieť a súčasne sa objavuje hrdlo a celá spodná časť dolnej čeluste, ktorá takto nadobúda tvar podobný trojuholníku. Je veľmi dôležité ustáliť hneď na začiatku spojenie hlavy s krkom a s plecami. Na frontálnej ploche tváre, čiara očí, nosa a úst sa oblúkovite zakriví. Pre polohu s hlavou zaklonenou dozadu je charakteristický lichobežníkový tvar dolnej časti nosa (s nosovými dierkami) a tvar okrajov dolnej čelusti. Všimnite si aj zakrivenú formu horných mihalníc a hornej pery.
