Kreslenie hlavy z profilu vo zvislej polohe.

15.02.2010 15:50

Posaďte model tvárou k svetlu. Sadnite si bokom k svetlu tak, aby ste videli hlavu modelu z profilu. Zaveste za ním ako pozadie nejakú tmavú látku, aby osvetlená tvár na tmavom pozadí dobre vynikala. Svetlo, ktoré dopadá z okna, osvetľuje prednú časť tváre, ktorú vidíte dosť skrátenú (skreslenú). Všetky bočné časti tváre (spánky, bočná strana lícnej kosti a dolnej čelusti s uchom) a lebka sú osvetlené už oveľa slabšie; rovnako aj bočná plocha nosa, ktorá je k nám obrátená. Zvláštnosťou zobrazenia profilu ľudskej tváre je to, že profil má veľmi výrazné kontúry (obrysy čela, nosa, úst, brady). Preto treba vypracovať všetky tvary tieňovaním tak, aby sa v kresbe jasne zračila okrúhlosť hlavy, vypuklosť celej bočnej časti tváre a vzdialenosť prednej časti tváre (nos, ústa, brada) od vás. Docielite to vtedy, keď verne reprodukujete všeobecnú tvarovú stavbu hlavy a vyjadríte jej perspektívne zmeny; okrem toho je potrebné porovnávať intenzitu polotieňov na uchu, bočnej časti lícnej kosti a pod ňou s polotieňmi a tieňmi na bočnej ploche nosa, na očnici, na čele, okolo úst a na brade.

                Časti tváre, ktoré sú k vám bližšie, sú výraznejšie, tieň, ktorý na nich leží, je tmavší, ako na vzdialenejších častiach (nos, ústa, brada) a tento rozdiel vzdialeností jednotlivých plôch od vás musí byť na vašich kresbách zachytený.

                Venujte veľkú pozornosť tvaru očí a úst. Tu budete mať ťažkosti v tom, že ich vidíte silne skrátené, lebo sa nachádzajú na časti tváre, ktorá ustupuje do hĺbky. Pozrite sa na tvar očí (očnú guľu a mihalnice) a perí nielen z boku, ale aj spredu. Priblížte sa tesne k modelu, aby ste mohli dobre rozlíšiť ich zložitý tvar a ich súvislosť so susednými časťami tváre. Ešte zložitejší je tvar ucha. Obrysy profilu nezvýrazňujeme len čiarami, ale aj správnym kontrastom medzi jasnejšími tónmi tváre a tmavšími tónmi pozadia. Na modeli nevidíte žiadnu hrubú čiaru v podobe tmavej kontúry pozdĺž okrajov tváre; tvár mäkko, ale pritom výrazne vystupuje na priľahlom pozadí. Tak isto vystupuje na pozadí aj okrúhly tvar zátylia.

                Dodržte správny vzťah všetkých jasných a tmavých miest na vlasoch, tvári, šiji, šatách a neporovnávajte ich len navzájom medzi sebou, ale aj so susediacimi časťami pozadia. Tým docielite, že vaša kresba vyvolá dojem skutočnosti. Divák nesmie mať pocit, že má pred sebou plochú masku, ale hlavu s reálnym objemom.