Ako nakresliť perfektný portrét ?

Tento článok je určený najmä pre tých, ktorí majú len veľmi malé alebo žiadne skúsenosti s kreslením portrétov, ale aj skúsenejší v ňom možno nájdu niečo nové.

Cieľom každého maliara realistických portrétov je, čo možno najpresnejšie zachytiť a prekresliť portrét z predlohy na papier. Asi nemusím zvlášť zdôrazňovať, aké je to dôležité najmä v prípadoch, keď portréty chceme kresliť na objednávku a vieme, že zákazník ktorý má za našu prácu zaplatiť bude určite podrobne skúmať každý detail našej kresby. Prvá vec, ktorá je hneď na prvý pohľad zjavná je podobnosť kresby s predlohou a to nie iba podobnosť výzoru, ale aj podobnosť odtieňov (kresba nesmie byť príliš svetlá alebo naopak príliš tmavá).

Je veľmi dôležité, aby kresba bola nakreslená nie len presne, ale aj dostatočne rýchlo a preto je potrebné nájsť si systém, ktorým bude možné rýchlosť a presnosť spojiť. Prekresľovať portrét iba od oka a odhadom má možno význam pri zdokonaľovaní talentu a pozorovacích schopností, ale týmto spôsobom nikdy nedosiahneme požadovanú presnosť kresby a ak by predsa len áno, tak určite nie za niekoľko desiatok minút. Samotné kreslenie portrétu môžeme rozdeliť do dvoch základných fáz a to :  1. Kreslenie obrysov a 2. Tieňovanie.

·         Kreslenie obrysov.

Základná vec na ktorú sa musíme v prvom rade sústrediť je nakreslenie čo najpresnejších obrysov podľa predlohy a naznačenie všetkých dôležitých detailov, ako je napr. zložité členenie ucha, mihalnice, záhyby očných viečok, ale aj smerovanie vlasov pri rôznych tvaroch účesov. Tiež si nezabudnite naznačiť jemnými čiarami hranice tieňov. Tejto fáze kreslenia je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť, preto že celková podobnosť portrétu s predlohou sa formuje práve teraz. Je jeden jednoduchý spôsob ako na to. Vezmite si svoju predlohu. Ak máte papierovú fotografiu, je potrebné ju preskenovať, preto že budeme pracovať s elektronickou fotografiou ( hlavne dbajte na to, aby predloha bola dokonale ostrá a nezazrnená a aby bolo viditeľných maximum detailov ).

·         Keď už máme fotku v počítači, treba ju najprv previesť z farebnej na čierno – bielu, prípadne ju môžeme orezať a podľa potreby vykontrastovať, aby bolo dobre vidieť prechody medzi svetlom a tieňom ( na tento účel nám plne postačí program Kreslenie, ktorý je priamo inštalovaný v operačnom systéme, ale pre náročnejších sú tu napr. programy Corel alebo Adobe Illustrator ). Ja na svoje účely používam Corel.

→→→  

·         Na takto upravenú predlohu teraz môžeme začať kresliť štvorcovú sieť. Nezabudnite ale, že veľkosť štvorcov závisí od veľkosti predlohy – čím hustejšia je štvorcová sieť, tým presnejšia bude aj naša kresba. Ideálne je, keď máme cca 20 štvorcov na kratšiu stranu  a cca 26 štvorcov na vyššiu stranu predlohy →

( V prípade, že nemáte možnosť fotografiu preskenovať, stačí ak si na fóliu narysujete štvorcovú sieť s rozmerom jedného štvorca cca 5 x 5 mm a tú potom položíte na predlohu a pevne zafixujete, aby sa fólia už nepohla z pôvodného miesta ).

·         Teraz musíme prekresliť štvorcovú sieť na výkres, kde musíme narysovať presne také isté množstvo štvorcov na stranu, ako máme na predlohe, t. z. že keď máme na predlohe napr. 20 štvorcov na šírku a 26 na výšku, musíme presne taký istý počet narysovať aj na výkres. Kresbu je možné aj na výkrese zväčšiť ( príp. zmenšiť). Urobíme to jednoducho narysovaním väčších štvorcov na výkres, ale zväčšovať môžeme iba do tej miery, kým sa nám na výkres zmestí celý počet štvorcov na šírku aj výšku ( mám napr. overené, že ak mám na predlohe nakreslené štvorce veľkosti 10 x 10 mm, tak na formát výkresu A2 je možné narysovať štvorce veľkosti 25 x 25 mm pri zachovaní celého počtu štvorcov ).

( Na kreslenie štvorcov použite radšej tvrdú ceruzku č. 3, ktorá zanechá jemnú stopu a dá sa ľahšie vygumovať. Pozor však, aby ste ňou príliš netlačili do papiera, pretože zanechá viditeľnú ryhu, ktorú už potom ani gumovaním neodstránite ).

·         Do takto pripravenej siete už môžeme začať vkresľovať obrysy presne podľa predlohy, tu je dôležité zvoliť si bod (štvorec) od ktorého budeme začínať kresliť. Podľa obrázku na príklade je možné začať napr. ramenom na ľavej strane obrázku, t. j. v jedenástom štvorci zospodu v prvom stĺpci.

·         Postupujte od jedného štvorca k druhému. Aby ste sa nepomýlili často si štvorce preratúvajte, pretože sa veľmi ľahko môže stať, že jeden vynecháte alebo naopak pridáte, čím zmeníte celú kresbu, čo však na prvý pohľad nemusí byť vôbec zjavné a kým na to prídete môžete mať už obrysy hotové. Preto, ak zistíte, že ste sa pomýlili, treba sa hneď vrátiť a prepočítavať, aby ste prišli až na štvorec v ktorom ste sa odchýlili.

·         Nakoniec po nakreslení obrysov ešte musíte všetky štvorce vygumovať, hlavne opatrne, aby ste si nevygumovali niektoré detaily ( kritické miesta sú podľa mojich skúseností hlavne oči, nos a ústa ). Pred gumovaním sa pre istotu presvedčite, či sa kresba v niektorých miestach príliš nelíši od originálu, či je zachytená celková podoba čo najpresnejšie.

Ako som spomínal, presne nakreslené obrysy kresby sú najdôležitejšou fázou kreslenia, lebo tvoria základnú kostru celého portrétu a tiež nám pomôžu aj pri samotnom tieňovaní tým, že sme si dopredu jemne naznačili hranice všetkých viditeľných tieňov. Nezabudnite, že aj samotné obrysy musíte kresliť jemne, nie príliš ostro, ale dostatočne jasne na to, aby nezanikali dôležité krivky tváre, ktoré formujú celý výzor človeka. Stačí napríklad trochu pozmeniť krivku brady alebo líc a celkový výsledok môže byť iný ako originál, nehovoriac o jemných krivkách hornej časti pier, nosa a očí. Aj v tomto prípade teda platí : „Dva krát meraj a raz rež“.

·         Tieňovanie.

                Tieňovaním dodáme našej kresbe plastickosť a celkovú podobu človeka môžete teraz vylepšiť, ale aj totálne zničiť ak nemáte dostatok skúseností. Pod týmto pojmom sa určite neskrýva nezmyselné rozmazávanie ceruzky alebo uhlíka, ale presné a precízne prechody od najtmavších miest až po tie najsvetlejšie, tvorené anatomickou stavbou tváre, ktorá je individuálna a originálna u každého človeka, ale v základe sa však predsa len tieňovanie tváre riadi rovnakými zásadami.

                Základné pravidlo spočíva v tom, aby sme si najprv hustým šrafovaním naznačili najtmavšie miesta tváre a vlasov. Z týchto miest budeme potom tvoriť prechody ku svetlejším miestam. Snažte sa pridŕžať sa naznačených hraníc tieňov a najtmavšie miesta sa snažte vytmaviť do takého istého odtieňu, aký je na predlohe.

                Poznáme rôzne techniky tieňovania a ich popísanie by asi zabralo veľa miesta, tak sa posnažím priblížiť vám aspoň tú svoju. Ja používam prach z podrveného čierneho uhlíka, ktorý nanášam na papier špeciálnymi tampónmi v tvare ihlanu alebo gule, ktoré som si sám zhotovil z tvrdého a jemne porézneho materiálu, ktorý dokáže do pórov nabrať dostatok uhlíka. Tieto tampóny sú vynikajúcou pomôckou pri tvorení prechodov z čiernych miest ku svetlejším, pretože nezanechávajú ostré čiary a je s nimi možné tieňovať aj veľmi malé miesta okolo očí alebo nosa. Na vytieňovanie veľkých plôch je zasa výhodné keď si kúsok jelenice natiahneme na prst a takto roztierame uhlík, stále však platí, že roztierame od najtmavších miest ku najsvetlejším. Nepoužívam šrafovanie, najtmavšie miesta začierňujem čiernym uhlíkom a potom spomenutými tampónmi roztieram až kým nevznikne prechod totožný s predlohou. Aj keď tento spôsob nepatrí k tým najrýchlejším, dajú sa s ním dosiahnuť výborné výsledky, ktoré nakoniec ocenia vaši zákazníci.

                Časový odhad nakreslenia portrétu je čisto individuálny a závisí od vašich skúseností a praxe, ako aj od toho, do akej miery si dáte na diele záležať. Kým kresba obrysov pomocou spomenutých štvorcov zaberie niekoľko desiatok minút a netreba na ňu nejaký extra talent a trpezlivosť, tak tieňovanie je otázka niekoľkých hodín v krajných prípadoch aj dní a je nutné osvojiť si niektorú z techník, trénovať a nenechať sa odradiť neúspechom. Netreba sa báť experimentovať a nakoniec aj sami prídete na svoju najlepšiu metódu.